Ako malému chlapcovi mi bicykel nebol cudzí a od malička som si ho zaľubil a kopu bláznovstiev som na ňom prežil práve s Majkom Lackom, s ktorým sme nerozlúčni kamaráti. Od malička sme každé prázdniny a víkendy trávili spolu v rôznych športoch a spolu sme si čačkali a opravovali bajky a raz sa Majko rozhodol, že pôjde v živote aj úlohou pretekára na horskom biku a ja som ho vždy obdivoval aký je húževnatý a do toho zapálený. Ja som sa nijako neodvážil pretekať, skôr len rekreačne sa bicyklovať. Až kým som si nevšimol, že to začalo zaujímať môjho synovca Radka. Snažil som sa ho povzbudiť, pretože som sa od neho dozvedel, že práve Majko je jeho vzor a chcel by kráčať v jeho šľapajách a preto som sa odhodlal absolvovať prvý pretek práve s nimi, že ho tým aj nakopneme a povzbudíme. Na naše očakávania sme to dali a bolo to úžasne a teraz sa všetci navzájom snažíme pretekať ako to ide a za všetko ďakujem práve Majkovi, pretože je úžasný človek z obrovským srdcom športovca a velmi nám všetkým pomáha.